„Piťo mal dom obohnaný päť metrovým plotom s ostnatým drôtom.“ To je pravda. Ale v tej časti pozemku slúži plot ako oporný múr nakoľko je postavený do kopca. Zo strany od domu je skutočne asi päť metrov vysoký no na tom istom mieste z druhej strany od lesa má asi dva a pol metra.

Pozemok nie je na rovine ale do svahu a tak je plot rôzne vysoký. Ostnatý drôt nie je po celom obvode. Napríklad zo strany od susedného domu je plot vysoký asi dva metre a žiadny ostnatý drôt.

Ako je vidno ostnatý drôt je len v časti od lesa. Kto tomu stále neverí nech si to sám pozrie.

„Po presvetlení miestnosti sa zistilo, že sa v nej nachádzajú airsoftové zbrane – verné repliky vysoko účinných zbraní a takto teda vyzerá domnelá detská izba.“ Keď sme boli malí tak sme sa hrávali s drevenými samopalmi alebo len s chabými kópiami skutočných zbraní. Je 21. storočie a dnes deti na seba nekričia dole, dole ako voľakedy ale naháňajú sa s airsoftovými replikami alebo na playstation hrajú Call of Duty. Ak niekomu tak vadia, nech ich zakáže predávať v obchodoch a na trhoviskách. Aj keď tomu niekto neverí bola to izba jeho syna, ktorý bol v tom čase našťastie u svojej matky.

Kartón na balkónových dverách zakrýva dieru po vstupe UOU.

„Dve deti počas celého zákroku spali.“ Ak si je pán minister taký istý, že deti počas zásahu spali nech zoberie svoju rodinu a pokúsi sa uspať deti pri hluku pristávajúceho vrtulníka.

„Tejto stránke ide o vyzradenie taktiky policajného zákroku.“ Len námatkovo si zadajte na www.youtube.com výraz PPU Trnava, PPU Bratislava alebo Útvar osobitného určenia. Knihy o taktike policajných zásahov sú už bežne dostupné napríklad v Magnet presse stránka www.press.sk

Nespochybňujeme profesionalitu zasahujúcich policajtov ale zbytočnosť tejto maškarády ako aj nepravdivé informovanie o priebehu zásahu.

Rastislava H. hľadali najprv na jeho záhrade v Lamači no nevedeli, ktorá to je tak nabehli do domu jeho matky kde hľadaný už 15 rokov nebýva. Tej sa opýtali kde jej syn býva. Keďže si nevedela spomenúť na číslo ale len na ulicu tak ju zobrali v nočnej košeli zo sebou, aby im ukázala kde to je. Po tomto úvode využili „moment prekvapenia“ a vtrhli do jeho prenajatého bytu. V byte sa nachádzala len jeho žena s dvoma deťmi (4 ročný syn, ročná dcéra). Po úvodnom bengáli (5 hodín ráno) obrátili byt hore nohami aby zistili, že hľadaný sa v byte NENACHÁDZA.

Matej Š. mal podľa operatívnych informácií bývať v bytovke pri hlavnej ceste. Keď baranidlom rozrazili dvere zistili, že hľadaný sa v byte nenachádza a víta ich len rozospatý podnájomník, ktorý mal byt prenajatý. Ten potom na ich pokyn volal Matejovi Š., ktorý sa dobrovoľne dostavil k domu aby ho mohli zatknúť.

Do domu Piťa sa dostali tak, že najprv preliezli plot aby zaistili strážnika. Na toho potom ešte hodinu ziapali aby im ukázal tajnú chodbu vedúcu do susediaceho domu. (zas si z UOUčka vystrelila SISka) Samozrejme žiadna neexistuje tak strážnika za trest nechali dve hodiny ležať v tričku na zemi (bolo pod nulou) a nedovolili mu ani ísť na toaletu. Vyšťal sa im teda pod nohy. Jeden tím zlanil z helikoptéry a druhý zároveň útočil spredu na vchodové dvere. Tie im Piťo otvoril a druhý tím bez problémov vošiel cez dvere do domu. V tom čase sa tím zo strechy stále ešte snažil dostať cez balkón na poschodie. Aj keď ich kolegovia z druhého tímu už boli minimálne päť minút v dome tím zo strechy najprv páčidlami potom baranidlom prekonával dvere na balkóne do detskej izby. (zabudli im povedať že okná sú bezpečnostné). Čo ďalšie im zabudli povedať bolo to, že v dome sa nachádzajú dve deti (dvojičky 1 rok staré). Čo by sa stalo ak by nejaký inteligent výbušninou odpálil okno si môžeme len domýšľať. Z bytu si odniesli rekordný úlovok a to dva počítače, tri USB kľúče a dva telefóny. Zbrane nenašli tak sa asi nedovolene ozbrojoval výpočtovou technikou.

K osobe Piťa ešte treba povedať, že za posledný rok bol niekoľkokrát predvolaný na políciu poštovou predvolankou a vždy sa dostavil.
Zásah v dome u Piťa vykonali príslušníci Útvaru osobitného určenia. Tento útvar je najelitnejším policajným útvarom na Slovensku, čo jeho príslušníci neraz dokázali na súťaži Antropoid. Títo policajti sú špecialisti na oslobodzovanie unesených lietadiel, vlakov, autobusov, trénujú scenáre ako napríklad šialený terorista s výbušninou v materskej škôlke a pod. Ich úlohou nie je zadržať páchateľov ale ich zastreliť a oslobodiť rukojemníkov. Akých rukojemníkov hľadali v Piťovom dome a čo bola ich skutočná úloha ? Pomenovanie Tango neznamená cieľ, ako vysvetľovali neskôr ale je to pomenovanie pre teroristu v reči špeciálnych jednotiek. K oslovovaniu RAMBO vo vysielačkách netreba ani nič hovoriť.

Zhodou okolností akurát v tomto čase traja bývalý príslušníci Úradu boja proti organizovanej kriminalite podali trestné oznámenia na Jaroslava Spišiaka. Zhodou okolností Jaroslavovi Spišiakovi hrozí ďalšie trestné stíhanie v súvislosti s rozkladným opatrením z roku 2005 – Spišiakove zoznamy, k autorstvu ktorých sa priznal a spáchal pri tom niekoľko trestných činov. Titulok typu „POLICAJNÝ PREZIDENT JE TRESTNE STÍHANÝ ZA NIEKOĽKO TRESTNÝCH ČINOV“ by sa krásne vynímal vo všetkých denníkoch. Na prebitie takejto karty treba vytiahnuť eso z rukáva. Bežný zásah kukláčov už je opozeraný a na city nezaberá. Treba teda akčne pritvrdiť. Nasadíme helikoptéru a natočíme kukláčov ako zlaňujú na dom PIŤA. Už chýbajú len kamery na helmách a máme akčný thriller roku. Keď budú zatýkať nabudúce niekoho ďalšieho odporúčame najprv delostreleckú prípravu a potom útok tankov s pechotou.

Keď bude Jaroslav Spišiak trestne stíhaný za niekoľko trestných činov možno by ho mali tiež zaistiť príslušníci UOU nakoľko sa jedná o nebezpečného páchateľa, podozrivého zo spáchania viacerých trestných činov a v prípade mafiánskych zoznamov ich navyše vykonal ako člen organizovanej skupiny.

Tlačová konferencia bola mimoriadne krátka. Tak krátka, že sa nenašiel čas ani na otázky novinárov…

„Pán Lipšic, keď už tak tvrdo chcete bojovať s podsvetím berte ohľad aspoň na tie deti, ktoré nemôžu za činy svojich rodičov. Ako by sa Vám páčilo keby Vás niekto v kukle prepadol o štvrtej ráno s helikoptérou, vytiahol Vašu manželku a deti z postelí a mieril na nich samopalom s baterkou? Aké traumy si budú tie deti zo sebou kvôli Vám niesť po celý život ? A je naozaj nutné aby ste elitné policajné útvary zaťahovali do svojho predvolebného boja ?

Teraz keď sa konečne začína diskusia o odpolitizovaní polície tak to okrem iného znamená aj priznanie faktu, že polícia v SR je riadená politickými nominantmi, ktorí si do vedúcich funkcií dosadzujú sebe lojálnych a blízkych ľudí kde každý na každého niečo vie alebo priamo pri niečom bol a takto si kryjú chrbát. Veľmi tomu dopomohol aj človek bez humoru, svätý muž a absolvent mat-fyzu Vladimír P. svojim zákonom, ktorý dáva ministrovi vnútra sväté právo odvolať bez udania dôvodu ktoréhokoľvek policajného funkcionára. V takomto prostredí musia všetci podriadený preukázať servilnú oddanosť a poslušnosť bez zbytočných otázok a rozmýšľania. S tým kto vydáva rozkazy a na základe akých informácii si už svoju zelenú hlavu radšej nelámu.

Elitné gardy polície to sú kukláči. Pretoriáni súčasnosti, a päsť polície, ktorá zasiahne okamžite, tvrdo bez otázok, bez svedomia a bez zábran. Pri zásahu nezakročujú proti občanom ale z ich pohľadu zasahujú proti páchateľom, ktorých ich nadriadený už bez súdu odsúdili a označili za nebezpečných bez nároku na dôstojné zaobchádzanie. Nemusia si robiť starosť s majetkom ktorý zničia ani s prznením ľudskej dôstojnosti a porušovaním ľudských práv, ktorého sa dopúšťajú. Sú krytý inšpekciou, ktorá slúži rovnakému pánovi ako oni. Už to nie sú úzko špecializované jednotky na boj proti teroristom alebo nebezpečným páchateľom. Teraz sú univerzálnym čistidlom na všetko. Keď treba rozoženú zhromaždenie alebo aj pohreb (KE), kontrolujú vodičov na ceste a kutrajú sa v autách (BA), poľujú na kanibalov a strieľajú do hláv mentálne postihnutých, sem tam (ak sa nepomýlia) zmačknú nejakého dvadsaťročného narkomana (80 g marihuany v Bardejove – bravó), vykopú zuby aj s flautou hudobníkovi na zábave (NR), zmasakrujú futbalových fanúšikov (DS), alebo urobia raziu v stredoškolskom internáte.

Spôsob takéhoto jemného sa pripomenutia štátnej moci nikomu nevadí pokiaľ sa náhodou nestane chyba. Tak ako sa teraz pomýlili v Bardejove sa pred rokom pomýlili v Bernolákove. A všetci sú zrazu zdesený zdanlivou brutalitou týchto pitbullov a pre obete je šokom aj absencia akejkoľvek racionality pri zásahu. Nikto nezazvoní pri dverách nepovie otvorte polícia nespýta sa či ste ten a ten ani neukáže papier podľa ktorého vás majú zadržať a po prípade vykonať domovú prehliadku. Namiesto toho vám ráno o pol siedmej výbušninou odpália dvere alebo okná a do bytu vám vbehne komando bez tvárí a ich debata bude znieť asi takto „ ľahni si na zem !“, žene prikážu „nepozeraj sa mi do očí !“ alebo „počítaj !“. Ak si ich niekto pomýli so zlodejmi (nemusí to byť až taký omyl viď Petlušove a Jackove kukláčske komandá smrti) a bude chcieť brániť svoje zdravie, rodinu alebo majetok tak ho bez milosti a bez súdu odstrelia ako psa. Veď nemal predsa brániť spravodlivému zásahu.
Robia len to na čo sú trénovaní. Na boj s terorizmom a nebezpečnými páchateľmi. Veď to aj neustále cvičia. Stačí si pozrieť ich stránku http://www.specialunits.sk/. Kto ale určí kto je ten terorista alebo nebezpečný páchateľ ? Kto ich využíva ako súčasť svojho predvolebného PR ? Celé je to len trápne predstavenie, ktoré režírujú zbabelí a zakomplexovaní ľudia, ktorý elitných policajtov posielajú robiť prácu radových príslušníkov. Na čo je dobré aby zamaskovaní kukláči so samopalmi vtrhli na dopravný inšpektorát a priamo v služobnej miestnosti akčne za prítomnosti kamier zatkli svojho kolegu podozrivého z korupcie. Nebolo by jednoduchšie keby si ho zobrali bez teátra a v kľude dvaja príslušníci inšpekcie. Ktorý chudák papalášsky si honí nad zábermi kukláčov zasahujúcich na ministerstve alebo na policajnom oddelení. Niekedy to vyzerá tak, že ich úlohou nie je predviesť dotyčnú osobu pred vyšetrovateľa ale rovno vykonať fyzický trest, zastrašiť, potupiť, ale aj uškodiť rodine a okoliu.

Pri nedávnom zásahu proti dépéháčkarom v Mariánke ráno o pol siedmej odpálili okná na rodinnom dome a bez varovania s krikom vtrhli do domu kde sa nachádzali dve deti a to jedno desaťročné a druhé desaťdňové. Osoba, po ktorej išli je podozrivá z ekonomickej trestnej činnosti teda takzvaný biely golier. Žiadny terorista ani recidivista. Naozaj to bolo najlepšie urobiť takto. Nemohli ho zobrať keď by bol mimo domu ? Aký vzťah k polícii bude mať v budúcnosti desaťročný chlapec priamy účastník prepadu ? A koľko to celé stálo ?

Pri prezeraní stránky o Slovenských špeciálnych jednotkách ma zarazila ešte jedna vec. A to je počet týchto útvarov. Ak nepočítam poriadkové sily a PMJ tak je to minimálne osem krajských jednotiek (PPU) a ďalších päť špeciálnych policajných zásahových jednotiek. T.j. minimálne trinásť špeciálnych policajných jednotiek na tomto malom Slovensku. Pri pohľade na ich fotky si nejde nevšimnúť kvalitné a drahé vybavenie, ktorým disponujú a o nákladoch na výcvik asi netreba ani hovoriť. Stovky nábojov, ktoré títo elitný policajti vystrieľajú denne na strelnici zo svojich sigsauerov a hákačiek je v ostrom protiklade s radovými policajtmi ktorý sa na strelnicu dostanú maximálne dvakrát do roka a strieľajú tam z obstarožných makarovov.

Sme taká bohatá krajina, že si to môžeme dovoliť alebo si týchto žoldnierov niekto vydržuje ako niekoho súkromnú armádu ?
Ich symbolom je lyžiarska kukla natiahnutá na hlave. Akú má funkciu ? Hanbia sa títo ľudia za robotu, ktorú vykonávajú ? Keď všetci vedia kde tieto útvary sídlia a radový kukláči sa v civile radi chvália tým čo robia tak aký to má zmysel ? Jediný, a tou je anonymita pri zásahu, ktorá prikryje a uhrá do stratena všetky možné prešľapy, ktorých sa pri svojich križiackych výpravách v mene zákona dopustia.

Uvedený incident je celý na zázname z priemyselnej kamery a to dokonca vo farbe a so zvukom. Záznam si ako prvý odkopíroval od majiteľa rodinného domu redaktor televízie JOJ. Ako prvý preto lebo zasahujúci miestny policajti ani policajní technici si pri zásahu ani pri následnej obhliadke miesta nevšimli, že tam je kamera. Pani Šimíčková ale pri písaní článku verila viac anonymnej analýze ako vlastným očiam. Ona totiž spochybňuje aj to čo videla na zázname a v článku píše že miestny vagabund ÚDAJNE napadol mladého právnika, právnik muža ÚDAJNE upozornil aby nerobil hluk, muži zákona VRAJ vagabundom tykali a potom ich poslali domov. A podľa nej je to šikovne upravené.

Takže pekne poporiadku. Skupina priateľov si na záhrade u jedného z nich robila piknik. Popri tom hrali na gitare a spievali a samozrejme, nikto to nepopiera, popíjali alkohol. Na hluk sa nikto zo susedov nesťažoval ani nevolal políciu. (toľko k štvavej poznámke pani novinárky že „zjavne im nevadí že môžu niekoho rušiť.“ Pani novinárka asi od svojich trinástich rokov chodí spať o ôsmej, alkohol nepije a každú nedeľu je v kostole) V tom istom čase sa na miestnej zábave začne hádka. Tá vrcholí tým že si skupina mužov príde nadránom autami pred rodinný dom oproti záhrade vybavovať účty a začne kričať meno mladíka ktorý tam býva a ktorého hľadajú. Ten ale nie je doma. Doma je len jeho matka a otec. Na to vyjde s brány oproti mladý právnik a upozorní ich aby boli ticho. Vodič vystúpi z auta a bez varovania ho napadne úderom do tváre. Do bitky sa zapájajú útočníci z ďalšieho auta, ktoré bolo dovtedy v zálohe. Právnika skopú do jarku kde ho ešte po páde na zem kopú do hlavy. Právnikovi prichádza na pomoc jeho známy zo záhrady (má 53 rokov) ktorému sa tiež ujde pár rán. Ďalší jeho dvaja priatelia stoja obďaleč ale boja sa prísť na pomoc. Pani Šimíčková o tom napíše v článku , že mladý právnik ruvačku inicioval. Treba sa jej opýtať, ako sa bude cítiť keď ju alebo jej dieťa niekto skope do jarku a potom povie že veď to vlastne ona sama iniciovala. Toto všetko sú ale len subjektívne hodnotenia pretože celý incident je nahratý a každý si ho môže vyhodnotiť ako chce. Čím je tento incident zaujímavý je postup hliadky a to čo urobila resp. neurobila.

Keď hliadka prišla na miesto incidentu nachádzalo sa tam asi osem útočníkov z áut asi štyria priatelia poškodeného a potom z domu vyšli ešte rodičia chlapca ktorého komando hľadalo.Tj 12 až 15 nepriateľsky naladených ľudí. Ani keby došiel Rambo s ChuckomNorissom tak by to sami nezvládli. Zavolali teda posily. Kým v Bratislave kukláči už pomaly budú používaný aj na pokutovanie psíčkarov za hovienka tu príde na posilu len ďalšia dvojčlenná hliadka. Napriek ich prítomnosti sa strhne bitka medzi útočníkmi z auta a rodinou hľadaného chlapca. Tú sa podarí policajtom upokojiť. V tom čase je právnik už v bezvedomí a celý od krvi, no policajti nepovažujú za potrebné útočníkov legitimovať, oprieť o auto a nebodaj prehľadať či u seba alebo v aute nemajú zbrane (alebo predmety pochádzajúce z trestnej činnosti – obľúbená formulka buzerujúcich policajtov keď sa vám bezdôvodne hrabú v aute). Nikomu nedajú fúkať napriek tomu že tam boli na dvoch autách. Taktiež nie je potrebné nikoho z nich predviesť na oddelenie za účelom podania vysvetlenia. (pustili páchateľov z miesta činu) Nezaistili miesto činu. (ak by právnika bodli nožom alebo postrelili, čo by vyšetrili keď nezabezpečili miesto činu ani osoby ?) Čo vlastne policajti urobili ? Prišli. Inak nič. Ak toto je vyhodnotené políciou tak, že pri zásahu nepochybili tak podľa tohto policajti nemusia vlastne robiť vôbec nič aspoň nepochybia.

Zaujímavý je popis postupu policajtov pani novinárkou. Z článku citujem : „zhruba pol hodiny od začiatku incidentu dorazí záchranka. Policajti pokračujú v ROZHOVORE s účastníkmi ruvačky. Vysvetľujú im, že oni budú musieť odísť so sanitkou, ale že prišla ďalšia hliadka s ktorou môžu spísať záznam. Ľudia v hlúčikoch už len POKOJNE debatujú…. „ Takže v reále. Skopaného krvavého právnika odváža sanitka (nikto vtedy ešte nemôže vedieť či nemá vážne vnútorné zranenia) útočníci pokojne sadnú do áut a odídu. Kamaráti právnika PROSIA policajtov aby tam ostali nakoľko sa im útočníci vyhrážali, že ich po odchode polície prídu dobiť no policajti im vysvetľujú, že musia odísť. Partia Bratislavčanov má strach vyjsť z domu a o pomoc volajú priateľa jedného z nich, ktorý príde na spomínanom Bentley. (Možno mal prísť na Škode 120 aby nevyvolal závisť pani novinárky.)

Keby na dome nebola kamera alebo si ju nikto nevšimol situácia by sa vyvíjala asi takto. Útočníci by podali na právnika trestné oznámenie za napadnutie. (to aj urobili) Bolo by to osem výpovedí proti jedinej navyše by sa v jeho krvi nameral alkohol. Bol by trestne stíhaný za napadnutie bola by mu pozastavená činnosť a nikto by jeho verzii o tom, že ho napadli prvý neveril . Alebo mohol pri páde na zem padnúť na temeno a zomrieť na krvácanie do mozgu. Svedkovia by neboli a vyšetrovanie by sa viedlo voči neznámym osobám. Alebo…

Na základe spomínaného incidentu boli zasahujúci policajti (kamaráti útočníkov) postavený mimo službu. Po niekoľkých týždňoch keď sa na to už zabudlo ich opäť zaradili do služby. Slovenská klasika veľké tlačovky, silné slová a veľkohubé sľuby no to všetko je len divadlo pre ľudí a v skutočnosti sa nič nezmení ani nenapraví.
Pán anonymný vysokopostavený funkcionár z policajného prezídia, ktorý má takú moc, že si objednáva a platí články v celoslovenskom týždenníku nech sa radšej vo svojej stupídnej „analýze udalostí“ zamyslí nad tým čo tí policajti mali spraviť (pomáhať a chrániť ) a nie či policajné vedenie v Trnave konalo pod mediálnym tlakom. Polícia je platená z daní občanov a musí počítať s tým že bude pod verejnou a mediálnou kontrolou. Ak to vnímajú ako tlak tak len preto, že robia chyby a tie sú potom verejne viditeľné a napadnuteľné.

Pani Šimíčková hovorí obetiach tejto „mediálnej kauzy“ a tým myslí odvolanie okresného riaditeľa v Galante. To, že právnik má zlomený nos, otras mozgu niekoľko tržných rán na tvári a zlomené rebrá nemôže vedieť lebo sa s ním nepovažovala za potrebné rozprávať. Celú kauzu považuje za mediálnu manipuláciu. Čo je potom jej pseudočlánok a na koho objednávku vznikol ? Ako by povedala slečna Marplová treba hľadať motív. Policajti, ktorí boli odvolaný sú znovu v službe tých už to netrápi, poškodený právnik si svoju ujmu rieši trestnoprávne, jediný komu prospeje znovuotvorenie tejto kauzy je bývalý okresný riaditeľ v Galante. O tomto jedinom si pani Šimáčková dala námahu niečo zistiť. Napriek tomu, že sa dvaja (ne)zasahujúci policajti vrátili do službu tohto do funkcie nevrátili. Tomuto nahráva aj fakt, že CD s nahrávkou sa „náhodou“ objavilo v redakcii Plus 7 a nikto nevie z akého zdroja. Jediný kto ním disponovali bola TV Joj a potom policajti. Ak ho do redakcie neposlali z TV Joj tak potom sa tu opäť jedná o únik dôverných informácií ( tak ako mafiánskych zoznamov ) a to rovno z policajného spisu.

Je verejným tajomstvom, že súčasnému vedeniu polície sa podarilo dosiahnuť polarizáciu políciu na dva tábory a to za súčasné vedenie (spišiakovci) a ten proti nemu. Musíme si teda zvyknúť, že vo vojne, ktorú tieto dve frakcie medzi sebou vedú budú použité všetky vhodné prostriedky vrátane nafukovania mŕtvych mediálnych káuz,  vyťahovania kompromitujúcich materiálov a účelové využívanie tzv. utajených svedkov z prostredia podsvetia. Naivný alebo spolupracujúci novinári sa stanú pešiakmi v týchto spravodajských hrách. Nie je pre nás ani prekvapením, že tento účelový článok vyšiel práve v Plus 7. Tak ako sme už niekoľko krát upozorňovali na našej stránke práve tento vydavateľský dom bol priamo založený a riadený osobami so socialistickou spravodajskou minulosťou. Len naivný človek si môže myslieť že fungujúce spravodajské väzby sa prerušili po prevrate v 89. Pravdepodobnejšie je, že hydra len zmenila kabát ale stále používa rovnaké metódy ako v minulom období keď tlač bola základným mienkotvorným médiom.

Ďalším faktom je, že naša polícia momentálne prakticky nemá verejne známeho nepriateľa a preto si musí nejakého nájsť, oživiť alebo vymyslieť. Inak by si neobhájila sumu peňazí, ktoré cucá zo štátneho rozpočtu (všetky veľmi potrebné tendre na mvsr) ani obmedzenia občianskych slobôd ako napríklad odpočúvanie telefónov, ktoré (spolu so spravodajskou službou) presadzuje. Agendu boja s organizovaným zločinom tak načas vystriedal boj s tabuľkami a štatistikami (nový hodnotiaci systém) a uvidíme čím budú strašiť verejnosť po voľbách.

Postup je jednoduchý. Najprv si vymyslíme nejaký trestný čin ktorý sa bude k osobe, alebo k osobám hodiť. Ak je ich viac tak napríklad trestný čin zosnovania a podporovania zločineckej skupiny (slovenská obdoba obvinenia z terorizmu). Potom ich zoberieme do väzby, ale ešte pred tým sa treba uistiť že prokurátor aj sudca už dostali správne pokyny a teda väzba je istou záležitosťou. Po príchode do väzby je mukel otypovaný a je zvolený vhodný postup na jeho zlomenie.

K dispozícii sú napríklad servírovanie uschnutých zvyškov jedla po iných mukloch, odopieranie hygieny, šikana ako napríklad denné zásahy väzenských kukláčov, ponižovanie dozorcami, bitie, odopieranie návštev rodiny, ale hlavne pravidelné návštevy operatívcov ponúkajúcich lepšie zaobchádzanie, ale aj rôzne dohody ako výmenný obchod za svedectvo proti konkrétnym osobám a prípadom. Veď oni “všetko vedia“ len na nič nie sú dôkazy. Ak sa potom mukel zlomí otvára sa šampanské a píšu palcové titulky do novín. Ak sa obesí v cele nevadí veď nikto predsa nepochybil a nejako to už ututleme.

Dôležité sú výsledky a mukla máme k dispozícii minimálne na tri až päť rokov. Normálny človek vzatý do väzby sa tohto biľagu už nikdy nezbaví. Väzba je jeden z najvážnejších zásahov do ľudských práv aký u nás existuje. Na Slovensku je tento inštitút braný asi rovnako vážne ako udeľovanie blokovej pokuty. Už je na čase aby sa zaviedla osobná zodpovednosť ľudí, ktorí na základe svojho „slobodného“ rozhodnutia zatvárajú ľudí do väzby. Ak prokurátor navrhne na základe dôkazov vyšetrovateľa väzbu a sudca sa z návrhom stotožní, tak v prípade preukázania neviny obvineného by mali niesť za svoje nesprávne rozhodnutie následky. V každom inom povolaní sa za chybné rozhodnutie platí, ale v tomto prípade aj keď sa rozhoduje o slobode človeka prípadný „omyl“ niet komu zosobniť. To čo si bez škrupúľ štátne orgány skúšajú na testovacích králikoch z mafiánskych zoznamov bude zajtra bežná rutina pre každého nepohodlného občana.

Celú našu spoločnosť sa zahaľujú temné mračná stredoveku a inkvizície. Stačí si len pozrieť večerné správy na jojke a markíze. Človek sa tam dozvie kto koho dobodal, okradol, zabil pri nehode a na konci každého príspevku aj to koľko mu za to hrozí. Ak by to niekomu nestačilo tak má ešte k dispozícii asi osem hodín krimiseriálov.

Pre slabšie povahy ktoré nechcú pozerať o odrezaných hlavách a znetvorených mŕtvych telách môžu si pozrieť napríklad súdnu sieň. Výber z dnešného programu Markíza : Kobra VIII. 7/14, Oči vraha, Bez stopy III. 6/23, Odložený prípad V. 4/18, Monk II. 13/16, Mentalista. JOJ : ráno krimi noviny, Súdna sieň, Kosti II. 20, Bostonské zločiny I.5, CSI kriminálka Miami V.12, znovu Súdna sieň, CSI kriminálka New York VII.4, Kosti II. 20, Špeciálne komando IV. 12. To je za jeden deň.

Takýto nátlak na naše mysle v nás navodzuje pocit nebezpečenstva a nutkavý pocit že s kriminalitou na Slovensku treba radikálne zatočiť. Aj za cenu porušenia nejakých osobných práv, veď ide predsa o národnú bezpečnosť a nepriateľ je Spišiakovym zoznamom určený . To, že v podstate nemáme funkčnú armádu, zdravotníctvo, vymožiteľnosť práva, peniaze na dôchodky, podvýživené školstvo, zadlžený rozpočet… to občana zaujímať nemusí. Hlavne nech sa dozvie kto koho zabil, okradol a koľko za to dostane.

Novodobí zločinci sú už napríklad aj pytliaci s jednou rybou chytenou v „panskom“ rybníku alebo študenti, ktorí si dovolia mať vo vrecku jeden joint. Správne je teda robiť na panskom, mať názor aký treba, v nedeľu chodiť do kostola a hlavne nijak nevytŕčať z davu. Vytŕčať z davu môžu len „celebrity“ z pásovej výroby súkromných televízií.

Kto to zaplatil ? Štátny rozpočet dotovaný hlavne daňami zamestnancov a zamestnávateľov. K tomu treba pripočítať náklady na operatívnu činnosť ako sledovanie a šmírovanie, odpočúvanie a analýza telefonátov, kávičkovanie s tzv. informátormi a podobné činnosti vykonávané nielen políciou, ale aj všemocnou štátnou eseróčkou-slovenskou dezinformačnou službou.

Pre definíciu pojmu piťovec tu je jeho základná výbava:
Mercedes G je k dostaniu priamo v Motor Car Wiesenthal alebo z druhej ruky za cca 20 tis eur. Kúpa tohto vozidla nie je zatiaľ trestný čin. Oblečenie značky Thorsteinar, Alpha a pod. k dostaniu v značkových obchodoch alebo v armyshopoch. Toto oblečenie najprv nosili futbaloví fanúšikovia no dnes je bežným oblečením ktoré obľubujú v civile najmä príslušníci PZ s veľkými svalmi a vyholenými hlavami. Kúpa tohto oblečenia taktiež nie je trestný čin. Aké sú ďalšie markanty mafiánskej skupiny piťovcov ?

Verejne o sebe vyhlasovať, že som od piťovcov. V poslednom čase má človek pocit že piťovci sú asi v každom meste na Slovensku a nejedná sa o skupinu, ale minimálne o náboženstvo. Robiť ramená pod značkou piťovca je určite jednoduchšie ako vystupovať pod vlastným menom. Za to všetko sa môžeme poďakovať ľuďom ako napríklad  bývalému členovi zboru národnej bezpečnosti plk. JUDr. Jaroslavovi S. ktorý svojou neúnavnou reklamou urobili z tohto mena doslova fetiš. Spolu s bývalým ministrom Róbertom K. by mali dostať Zlatý klinec za reklamu keď z tohto mena urobili celoslovensky známu značku.

Mercedes G pred touto kampaňou jazdilo len niekoľko fajnšmekrov, no po mohutnej mediálnej kampani sa z neho stala doslova povinná výbava každého bohatého podnikateľomafiána a počet géčiek na jedného obyvateľa je minimálne v Bratislave najväčší na svete. Tuposť policajného vedenia siaha až do takej úrovne, že prikazujú radovým policajtom aby na ulici povinne zastavovali Mercedesy G a buzerovali ich vodičov.

Ešte šťastie, že pápež pri svojej návšteve Slovenska použil Mercedes ML papamobil. Keby došiel na G papamobile tak by ho asi na Šancovej vytiahli z géčka a urobili by mu preventívnu kontrolu vozidla či sa tam nenachádzajú zbrane, drogy alebo hľadané osoby.

No aj negatívna reklama je reklama a slovenskí predajcovia si len medlia ruky nad reklamou zadarmo. O oblečení je už aj zbytočné hovoriť veď maskáče patria do povinnej garderóby každého mladého muža vo veku od 13 do 40 rokov.

Vyše týždňa trvajúci hon na čarodejnice v policajnom zbore skončil. Našla sa vinníčka – čierna ovca, ktorá mala vyniesť informácie o tzv. mafiánskych zoznamoch. Priznala sa po tortúre na detektore lži a následnom výsluchu. Ako uviedol tandem Spišiak – Lipšic, ženu už obvinili zo zneužitia právomocí verejného činiteľa a začalo sa konanie o jej prepustení z polície.

Dúfame, že páni Lipšic a Spišiak budú rovnako razantne postupovať aj v prípade úniku informácii z roku 2005, keď na verejnosť prenikli z prostredia polície podobné mafiánske zoznamy. V tomto prípade netreba zdĺhavo vyšetrovať, lebo k skutku sa už verejne priznal príslušník PZ Jaroslav S., ktorý zoznamy zostavil a posunul ich novinárom. Tým sa dopustil rovnakého trestného činu ako vyššie uvedená policajtka a mal by ho teda postihnúť rovnaký trest.

Ak sa príslušník Jaroslav S. spolieha na svoju nedotknuteľnosť v dôsledku premlčacej doby, tak snáď aspoň jeho nadriadený bude mať v sebe dosť slušnosti a kresťanskej morálky aby ho potrestal podľa rovnakého metra ako policajtku z UBOKu.

V 2005 roku nikto nebol dosť odvážny na to aby sa priznal k autorstvu mafiánskych zoznamov. Teraz pri ich druhej edícii sa odrazu pán Spišiak hrdo búcha do pŕs, že to on bol ich autorom. Už ich nemusíme nazývať zoznamy záujmových osôb ale pravým menom – Spišiakove zoznamy.

K novým zoznamom sa zas pre istotu nepriznáva. On dobre vie prečo. Zoznam ľudí, ktorý je zostavený na základe jeho osobného kľúča (nenávisti a komplexov) a na základe „overených“ informácii zo SIS trvalo poškodzuje meno, povesť ale aj spoločenské uplatnenie ľudí na ňom uvedených. Byť na Spišiakovom zozname znamená neustálu perzekúciu a porušovanie základných ľudských práv a slobôd. Znamená to napríklad odpočúvanie telefonátov a to nielen osôb zo zoznamov ale aj ľudí s ktorými si volávajú, sledovanie, „preventívne kontroly“ vozidiel, výmetnice na oslavách, posielanie
daňových a iných kontrol do firiem, ale tieto zoznamy sú aj ako rozsudok posielané do zahraničia.

Cieľ je jasný. Nájsť, vymyslieť, vykonštruovať nejaké obvinenie a z človeka zo zoznamu urobiť zločinca. Ľudia z týchto zoznamov sú verejne ocejchovaní bez možnosti akejkoľvek obrany alebo možnosti očistiť svoje meno. Uvidíme keď „unikne“ zoznam skorumpovaných policajtov alebo zlodejov – miliardárov v parlamente či bude tiež všetko v poriadku Keď sa pán Spišiak priznal k autorstvu prvých zoznamov nech urobí ich odpočet a povie aký výsledok okrem vytiahnutia peňazí zo štátneho rozpočtu pre políciu priniesli (a koľko bude stáť štát jeho zdvojený dôchodok ako doplnok k platu v Slovnafte).

Kto vlastne je pán Spišiak a aké je jeho postavenie v štáte keď si dovolí zostaviť zoznam
ľudí a označiť ich bez súdu za zločincov a vydať pokyny na ich prenasledovanie ako nepriateľov štátu ? Bude pán Spišiak konečne ukojený keď to tak ako jeho predchodca dotiahne na generála ? Aké zoznamy má pre kraj svojho mládí – DS kde sa vykopávajú mŕtvoly ako zemiaky ? Zoznamy sú historicky známou vecou napríklad zoznamy židov za prvej republiky, zoznamy kňazov za komunizmu, zoznamy buržoáznych živlov…

Všetky majú rovnaký cieľ. Vládna nomenklatúra, ktorá je pri moci by týchto ľudí najradšej videla vo väzení alebo mŕtvych. V roku 2005 pri zostavovaní prvých zoznamov pán Spišiak zabudol na najnebezpečnejšie skupiny na Slovensku. Okrem piťovcov, takácsovcov a sýkorovcov zabudol najmä na emisionárov, mýtnych tendrárov, nástenkárov, dépeháčkarov, eurofondárov, ďialničiných tunelárov….

Keby sa zameral skôr na tieto skupiny Slovensko by bolo bohatšie o niekoľko miliárd. Kde sú v slovenskom právnom systéme definované Spišiakove rozkladné opatrenia? Nie sú v rozpore so základnými právami zaručenými našou ústavou ? Používajú ich aj ako
prostriedok politického zápolenia ? Čo vlastne chce rozkladať ľuďom zo Spišiakovych zoznamov ? Rodinu ? Prácu ? Zdravie? Spoločenské uplatnenie ? Bude tento inkvizítor ďalej pokračovať prenasledovaním celých rodín ? Veď v roku 2005 až 2006 nikomu z kukláčov nerobilo problém mieriť samopalom na trojročné dieťa v aute alebo v byte, ani vyťahovať priateľky a manželky z áut a bytov a nadávať im do mafiánskych kuriev ani upozorňovať zamestnávateľov, že zamestnávajú záujmovú osobu. Keď je teda pán Spišiak autorom prvých zoznamov záujmových osôb je potom osobne zodpovedný za ich právne a morálne dôsledky. Nehrajme sa už s fikciou, že Spišiakove zoznamy unikli. Veď on sám priznal, že ich prikázal distribuovať a posunúť novinárom na zverejnenie. Koľko
zákonov týmto svojim postupom porušil. Musí tento superpolicajt – slovenský Kakáni vôbec ešte dodržiavať slovenské zákony ? Nech prepustí celú políciu, aj tak nedosahujú ním zvolené štandardy a zavolá Chucka Norrisa. Veď urastených chlapov on má rád…

Záhadný autor zoznamov pritvrdil. Keď vo verzii II. sú už aj advokáti tak v sérii III. budú asi aj ošetrujúci lekári, poštári a susedia. Veď to advokáti sú vlastne na vine, že sa nikoho na súde nepodarí odsúdiť. Treba ich tiež kriminalizovať a urobiť z nich zločincov. Je to asi frustráciou z policajnej taktiky po roku 2006, ktorá sa zakladala najmä na výrobe svedkov na objednávku a silové pretláčanie nevyšetrených prípadov cez médiá a prokuratúru pod heslom my ich obviníme a zavrieme ale to zlé a skorumpované súdy a advokáti ich nakoniec pustia na slobodu.

Základným nástrojom sa stala tlačová konferencia v ktorej treba vopred odhaliť dôkazy ale aj hneď vyniesť verdikt aby sme boli pekní a obľúbení u voličov. Keď potom súdy krivo obvinených ľudí pustia na slobodu už sa tlačovka nekoná ani novinári sa neospravedlnia za uverejnené lži.

Album Čistychov – Rap/Evolúcia (Pravda Do Papule) obsahuje poväčšinou temnejšie treky, opisujúce momentálny obraz a stav bežných ľudí a situácie na Slovensku, ako aj názor na tieto veci. Čo sa hosťov týka, tak v tomto prípade ich je skôr menej, ako viac.

Jedna hosťovačka bude so Slipom /L.U.Z.A/ a jedna s druhým D, ktorým nie je nik iný, ako DNA. Chýbať nebude ani Mišo Biely, ktorý sa predstaví na bonusovom tracku, no svoje dal ajPellon MC a zvyšok chalanov z karibskej strany projektu La Conexion zo Santiaga de Cuba.

Produkčne sa na tomto albume podielali napríklad: Mad Skill, Wich, Maiky, Emeres, Stym, Kmerun / Čistychov a v neposlednom rade Gebod a Kiki Pro z Cuby. Cover spravil tentokrát Tru aka Starček a pofotil to Mario Gotti.

Rap/Evolucia znamená smer a postoj k vývoju ľudí, medziľudských vzťahov a k vývoju hudby, CD obsahuje časti Rap, Evolúciaa Bonus, a tématicky sa viac podobá na debutový album Né Produkt. Pod ochranné krídla si ho zobral tento krát novovzniknutý label Bottleshop records (bývalé Odbery records).

Kupuj si originál, napríklad tu.

Čo ak aj on volil KDH ? Nie sme si pred Bohom všetci rovní ? Od koho chcú policajné orgány čerpať informácie o závažných prípadoch. Od nepoškvrnených miništrantov, alebo žien v domácnosti ? Policajný prezident Jaroslav Spišiak doslova povedal : „ minister vnútra by sa s takouto osobou nikdy nestretol.“ Pán budúci generál nezabudnite, že :

„Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach“ (Ústava SR) a ďalej „Žiadny orgán štátu nie je oprávnený vysloviť, či rozhodovať o vine osoby ešte pred tým, ako ju vyslovil príslušný súd právoplatným odsudzujúcim rozsudkom“ (nález Ústavného súdu SR PL.ÚS/98) takže ani Vy pán prezident PZ si nemôžete prisvojiť právo deliť občanov Slovenska na občanov privilegovaných a občanov druhej kategórie s menšími právami. Svojimi postojmi a vyhláseniami podporujete mediálnu segregáciu občanov SR na tých správnych a poslušných Ovčanov a tých ostatných čo majú buď iný názor ( www.nasnazor.sk ) alebo nejako inak vytŕčajú z radu. Možno pri tej Vašej kritickej optike by ste sa mohli pozrieť akými sponzormi a podnikateľmi sa obklopujete na smotánkových akciách a noblesných báloch a potom aj na to kde ste ešte prednedávnom pôsobili.

Prečo ten Piťo vlastne nešiel na najbližšie oddelenie policajného zboru alebo aspoň na UBOK ? Asi preto aby to nedopadlo tak ako posledne keď posunul informáciu polícii.

Dňa 12.01.2005 bol v Petržalke zavraždený Karol Patasy starší a to napriek tomu, že polícia aj SIS boli vopred informované o tom, že sa to stane a navyše boli zvýšené bezpečnostné opatrenia súvisiace s prípravou summitu Bush – Putin. Piťo sa „domáhal“ stretnutia práve s ministrom vnútra ešte aj z iného dôvodu.

Občan Daniel Lipšic verejne deklaroval, že Ernest Valko bol jeho priateľ a mal by mať teda nielen profesionálny ale aj ľudský záujem na vypátranie vrahov Ernesta Valka. Pán minister by možno nemal mať taký strach o svoj mediálny obraz ale skôr sa snažiť dopadnúť vrahov Ernesta Valka. Tu predsa nie je dôležité na akej strane barikády kto stojí ale či vôbec niekedy bude táto vražda objasnená. Ale podľa hesla : “Oni vedia, že prečo, aj my vieme, že prečo. Toľko stačí povedať, že my vieme, že oni vedia” je nám jasné, že vyšetrovanie je v dobrých rukách.

O tom aký má UBOK talent na utajenie informácií svedčí aj to, že o návšteve Piťa na ministerstve vedeli len dvaja ľudia. Piťo a ministrov podriadený, ktorý si ho v ten deň vypočul. Napriek tomu o štyri dni už o tom vedelo celé Slovensko. Nie je to napokon prvý raz, čo sa informácie z elitných policajných útvarov a odposluchov dostali do nepovolaných rúk. V iných prípadov polícia vynakladá nemalé úsilie aby uchránila identitu ale aj bezpečnosť tzv. utajených svedkov. V tomto prípade (tento asi nie je taký dôležitý) si polícia alebo presnejšie jej vedenie dali extra námahu aby všade vytrúbili, že svedok je práve Piťo a že ho donútia svedčiť aj keby po neho mali dôjsť na tankoch.

Uvedomuje si vôbec pán prezident Spišiak do akého nebezpečného postavenia dostal svojimi vyhláseniami občana Juraj O. Pán Spišiak si to uvedomuje veľmi dobre. Veď svoje machiavelistické ťahy si veľmi dobre a „úspešne“ vyskúšal v Dunajskej Strede a okolí. (skóre 10 + 3) Stačí len správne zamútiť vodu a potom sa pozerať z výšky svojho úradu ako to dopadne. Veď Policajný zbor SR plní hlavne túto úlohu : chrániť život a bezpečnosť osôb a majetok. (Zákon o policajnom zbore) Koho život a koho majetok chráni prezident PZ ? Kto sú vlastne títo polobohovia ktorý sa pri svojich mediálnych výstupoch dávajú podľa vzoru komunistických papalášov prezentovať ako ľudia z ľudu a pre ľudí a potom okolo seba nastavajú nepreniknuteľné barikády. Vlastne nie je ani tak dôležité, že Piťo chcel prispieť k objasneniu vraždy svojho priateľa ale to ako si vôbec dovolil vstúpiť svojou nohou na posvätnú pôdu ministerstva. Také poburujúce a škandalózne. Treba vsunúť do Trestného zákona nový trestný čin a to pokus stretnúť sa s ministrom vnútra v štádiu pokusu. Navrhovaný trest – dva roky kopírovania diplomových prác pre náčelníkov PZ nepodmienečne.

Akú má vôbec Piťova výpoveď na UBOKU zmysel, keď sa všetky informácie dostanú do nepovolaných rúk z polície ešte skôr ako uschne jeho podpis na zápisnici. (Detaily o pohybe chráneného svedka Rozsíka sa dostali priamo z polície Hrbáčkovi.) Prečo by mal Piťo vypovedať pred orgánmi, ktoré ho štvavou kampaňou kriminalizujú a perzekvujú už celé roky. Akú má teraz záruku, že bude zaručená diskrétnosť a jeho informácie nebudú niekým pozmenené alebo zneužité v boji o kariérny postup alebo sa nestanú predmetom zákulisných ťahov a intríg tak ako je to v silových zložkách na Slovensku už dlhé roky zvykom. (Príslušník SIS, ktorý dostal informáciu o pripravovanej vražde K. Patasyho staršieho bol povýšený napriek tomu že k vražde aj tak došlo.)

Ernest Valko bol osobou s mimoriadne širokým záberom. Áno poznal sa s Piťom a boli priatelia. Keď Ernest Valko nemal dôveru v štátne orgány, že ho ochránia v prípade Duckého zmeniek najal si SBS práve z Lamača. V prípadoch akými sa Ernest Valko zaoberal totiž štát nie je taký akým sa zdá z pohľadu obyčajných ľudí. Je skôr bojiskom záujmových skupín, ktorých vplyv a kontakty prerastajú všetkými zložkami štátu a politiky a spoliehať sa na zákon a právo môže mať fatálne následky.

Slovenská polícia je zvyknutá na iný typ svedkov. Obvykle je to mukel odsúdený na 10 až 13 rokov, ktorý si svedectvom vybartruje zníženie trestu alebo ešte lepšie beztrestnosť. Takýchto svedkov si dokážu vyrábať ako na bežiacom páse. Podľa návrhu ministra nebude dokonca vadiť ani to, že svedok je vrah. Takýto svedok je pre políciu najlepší. Je poslušný, prítulný a v base má dosť času na to aby sa naučil výpoveď tak ako treba. Pri komplikovanejších prípadoch je vhodné „pripraviť“ viac svedkov tak aby sa ich výpovede dopĺňali. (tak ako v kauze Tupý) Načo sú našej polícii vôbec nejakí svedkovia veď štyridsať ročné skúsenosti ich predchodcov z VB a ŠTB im vytýčili ľahšiu a schodnejšiu cestu ako zrežírovať proces podľa svojich predstáv. Svedkov sú plné väznice stačí im len dať správny scenár a ponúknuť odmenu za poslušnosť.

Tento trápny precedens nech je poučením pre všetkých budúcich svedkov zo skupiny občanov druhej kategórie.